A už sa to začalo....prišla "JAR"?
Začala sa hárať moja dobra plachá fenka , a už je nie ani plachá ani dobrá , neexistuje plot ani pletivo ani nič okrem múru asi 2.50metra čo by jej zabránilo pri odchode. Svoju prechádzku si predstavuje po svojom a najradšej, ked ide sama. Problém nastane vtedy že ide medzi lokalitu kde s nachádzajú psi a ked sa nejedná o plemeno maličké alebo male alebo stredne ale vyzerá ako teliatko biele,. A tam kde sa potencionálny , tam je kopec detí ľudí čo sa snažia ochrániť svoje zvieratko pred pred začínajúcim problémom. Ono by too ani problém ani nebol ale žiadny človek nevie odhadnúť čo je to za psa alebo fenu a či ide chrániť, alebo len tak trhať . Nikoho nenapadne že sa chce hrať, aj keď tá hra vyzerá po svojom , čiže po jej vkuse a to nie je celkom príjemné ked pri váhe okolo 65-70kg. Nastal by ozaj problém , ak by som nedobiehal , je to monštrum navonok ale v tomto stave ako je nie je nebezpečná. ale čo ked najde kardiaka, panická porucha, iná zavažná pred choroba.
Niekto ani nevie o čom je toto plemeno, preto táto druhá časť bude všeobecne venovaná tomuto plemenu.
Ak berieme do úvahy rôznorodosť typov SAO ako aj súčasný trend chovu, ktorý sa dostáva z Ruska a Ukrajiny už aj do našich končín, môžeme konštatovať, že táto chovateľská úloha je neľahkou, a dalo by sa povedať, tŕnistou cestou plnou prekážok. Prečo je tomu tak? Veď zachovanie SAO v čo najvernejšej podobe s jeho vynikajúcimi vlastnosťami by malo byť v záujme takmer každého chovateľa či majiteľa, ktorý sa pre toto plemeno rozhodol. Teda, logicky by malo, ale, žiaľ, súčasná skutočnosť je trochu iná. Ale poďme po poriadku. Jedna zo starých turkménskych legiend hovorí, že po vyhnaní Adama z raja ho ohrozovali divé zvery na čele s veľkým psom. Adam sa obrátil na pána Boha, aby mu pomohol, a dostal radu, aby toho veľké psa pohladkal. Adam tak učinil, a od tej chvíle sa stal veľký pes jeho pomocníkom a ochrancom. Ten, kto si vie predstaviť podmienky, v akých žili národy Strednej Ázie, pochopí zmysel tejto legendy, pretože "aziat" je nielen neoddeliteľnou súčasťou života týchto ľudí, ale aj nevyhnutnosťou pre každodenný život. A tak v tvrdých podmienkach spĺňali tieto psy najnáročnejšie požiadavky. Ich skromnosť v prijímaní potravy, výdrž bez vody, schopnosť obrániť svoje teritórium pred nepriateľom, fyzická schopnosť, psychická pripravenosť čeliť každodenným nástrahám - to všetko z nich spravilo nepostrádateľných pomocníkov miestnych pastierov. Samozrejme, väčšina chovateľov nemôže zabezpečiť svojim "aziatom" podmienky, aké majú vo svojej pôvodnej vlasti, ale to neznamená, že by nemohli tieto psy rešpektovať v ich samotnej podstate, a poskytnúť to, čo im náleží, v inej, prijateľnej forme. Ak majú "aziati" v iných krajinách mimo svojej pôvodnej vlasti menej náročné podmienky na svoju existenciu, ešte to neznamená, že by sme sa nemali snažiť zachovať toto plemeno v čo najvernejšej podobe tak, ako sa chovalo a chová po dlhé storočia.
Ďalej je dôležité zabezpečiť "aziatovi" dostatok pohybu, napriek tomu, že tieto psy pri každej príležitosti svojím pohybom šetria. Majúc zakódované, že šetriť energiou pri náročných povinnostiach a striedmej strave v pustatinách je nevyhnutnosťou. Pohyb v našich podmienkach mu musíme zabezpečiť ako náhradu za jeho pohyb pri práci u stád.
V neposlednom rade "aziata" v žiadnom prípade necvičíme spôsobom vlastným služobným plemenám a necháme ho už od šteňacieho veku prirodzene sa vyvíjať bez akejkoľvek drezúry, ktorá je spojená s dráždením či nabudzovaním na figuranta. Tá doslova ničí psychiku týchto psov.
Jeho obrovskou devízou, ktorú si miestni pastieri na ňom cenia, je samostatná činnosť a rozhodovanie sa v rôznych situáciách. Skrátka, pri svojich povinnostiach rozhoduje situačne, bez nacvičených povelov. Tie sa podľa miestnych obmedzujú na minimum a často sú to len dva povely, na ktoré "aziati" reagujú, a tými sú povel "ku mne" a povel, ktorý značí zákaz nejakej činnosti. U nás používame k tomu slovo "fuj" alebo "nesmieš". Jednoducho, na prvý pohľad musí byť aj laikovi jasné, že psy v takom type by v Strednej Ázii mali problém prežiť, a nieto ešte pracovať. Ale čo na tom, hlavná vec, že sú to psy veľké, pre mnohých atraktívne! "Väčšia berie" ..................................................................................
Vzhľadom k výzoru niektorých tých "novodobých typov" sa dá dedukovať príliv krvi iných plemien. Či už tam naši ruskí (ukrajinskí) kolegovia namiešali kvôli veľkosti moskovského strážneho psa, španielskeho mastifa, poprípade iné molosovité plemeno, to presne nevieme. Ale stavby hláv týchto spomínaných novodobých SAO jednoznačne svedčia o tom, že do chovu SAO sa dostala krv iných plemien. Hlava "aziata" má ploché tvary, silné hrubé pysky, plynulý prechod čela k papuli, pod očami je zaplnená, na rozdiel od tých "novodobých", ktoré sa okrem prílišnej ťažkosti vyznačujú hlbokými hlavami neraz kopulovitých tvarov, rezkými prechodmi od čela k papuli a nedostatočným zaplneným priestorom pod očami. Nie nadarmo sa vraví, že plemeno je najmä v hlave, podľa ktorej sa dá identifikovať. A práve v týchto hlavách vidíme tie obrovské rozdiely, ktoré si môžete pozrieť na obrázkoch. Prirodzene, stavba hlavy nášho plemena SAO tesne súvisí s exteriérom, ktorý náleží nášmu plemenu, a ktorý je vhodný pre život a prácu týchto psov v SÁ. Veď si len predstavte hrubého, rozkysnutého psa, ako sa ťažko pohybuje pri kočovaní pastierov, ako mu do otvorených očí s ovisnutými viečkami nafúkava piesok, alebo aký má problém pri strete so zvieracím votrelcom, keď mu zavadzajú visiace pysky, ktoré si môže sám prehryznúť, a navyše mu pri boji bránia v normálnom dýchaní. Ja neviem celkom presne koho toto zaujíma , ale mňa áno a možno pár nadšencov tohto užastneho plemena určite ,. Dakujem za čas a chť si niečo prečítať.
